Osobní tréneri a výživoví poradcovia rastú u nás ako huby po daždi. Je to jedno z najviac sa rozširujúcich povolaní, pre ľudí nielen v mladom veku. Žiaľ v mnohých prípadoch platí, že nie zakaždým ľudia dostanú to, za čo si priplatia.

Ako si vybrať trénera?

       Existujú všeobecné zásady podľa, ktorých si ľudia vyberajú trénera. Na základe sympatií, odporúčaní, popularity, cenovej dostupnosti, lokality. To sú asi najčastejšie atribúty pre finálny výber, daného klienta.

       Na prvý pohľad celkom logická voľba, ale naozaj stačia uvedené kritériá?

Základným pravidlom pri výbere trénera je cieľ.

Ak nemáte stanovený cieľ, ako si môžete vybrať cestu?

Trénerské cnosti

         V stredoveku existoval súbor pravidiel, ktorými sa rytieri museli riadiť. Chlapci zo zámožných rodín od 7.roku života získavali rytiersku výchovu. Aby sa mohli stať rytiermi, museli sa naučiť ovládať sedem rytierskych cností.

          Aj tréner musí ovládať isté cnosti (spĺňať kritéria), aby sa stal dobrým trénerom.

V nasledujúcich riadkoch vám vypíšem zoznam kritérií, ktoré by Vám mali pomôcť sa správne rozhodnúť, a posúdiť kvality trénera.

Vzdelanie trénera.

       Absolútny základ, alfa a omega celého tréningu. Práca trénera si vyžaduje prácu s anatómiou, fyziológiou a biomechanikou cudzieho tela. Kto sa pri týchto pojmoch stráca, tak ako môže robiť trénera?

         Na Slovensku stačí, aby ste absolvovali víkendový kurz na získanie certifikátu. Vzdelanie to nie je len víkendový certifikát s platnosťou na dobu určitú.

         Toľko málo stačí na prácu trénera? Pre živnostenský zákon ( a od nového roku 2016, pre ministerstvo školstva) áno, len toľko.

Dovolím si jedno prirovnanie. Ak by ste trpeli bolesťou zuba, vyhľadali by ste pomoc akreditovaného zubára, alebo by ste sa zverili do rúk človeka s víkendovým kurzom?

!Tréner by mal byť vzdelaný, nikde však nie je napísané ,aby bol diplomovaný!

Vzdelávanie je celoživotný proces.

         Ak je opakovanie matkou múdrosti, tak vzdelávanie je matkou pokroku. Spýtajte sa svojho potenciálneho trénera, kedy bol naposledy na nejakom školení, seminári, workshope, či prednáške. Zúčastňuje sa pravidelne týchto udalostí?library-488677_1280

         Denne vídam vo fitnescentrách trénerov, ktorí zaspali dobu a uviazli v časoch klasického posilňovania. Kým doba sa dávno vyvíja a poznatky napredujú, ich vedomosti stagnujú.

Nie je nič horšie ako nevzdelaný tréner.

Pravidelné vzdelávanie je kľúčom k napredovaniu za lepším ja.

Odborník na všetko

         V každom odvetví sa nájdu ,,odborníci“, ktorí všade boli, všetko videli a všetko vedia. Nie je tomu inak ani medzi trénermi.

         Je jedno s akou požiadavkou za nimi klient príde, alebo ich oslovia, vyhovejú každému.

      Tréner si musí určiť cestu, akú si vyberie. Nedá sa venovať všetkému súčasne. Preto sú tréneri, ktorí sa špecializujú na rôzne formy pohybov.

         To, že som absolvoval lyžiarsky výcvik neznamená, že to zo mňa robí trénera lyžovania.

Rovnaké to je aj v posilňovni. Nemôžete o sebe tvrdiť, že sa špecializujete na kondičný tréning, kulturistický tréning, tréning flexibility, zdravotný tréning, vzpieračský tréning, či populárny crossfit. Každý tréning si vyžaduje svojskú metodiku, ak ju neovládate vy, ako ju chcete vysvetľovať ostatným?

Často sa mi stáva, že ma oslovia ľudia s požiadavkou na taký a taký typ tréningu, keď im poviem, že je to oblasť, ktorú síce ovládam, ale sa jej nevenujem, len nechápavo pozerajú.

!Najhorší tréner je ten, ktorý ,,je špecialista“ na všetko!

Neriadi sa heslom, čo klient chce, ale čo klient potrebuje!

          Akokoľvek nelogicky to znie, tak by to malo v praxi vyzerať.

         Tréner musí úplne najskôr zo všetkého klienta diagnostikovať. Spísať anamnézu (zdravotnú, sociálnu, rodinnú, pohybovú a pod.) a následne vykonať základné funkčné testy, ktorými odhalí klientove nedostatky.

      Výsledky diagnostiky trénerovi prezradia na čom má primárne s klientom popracovať, a po následnom ,,znovuzrodení“ klienta do funkčného stavu sa môžu posunúť vpred.

         Každý iný aplikovaný postup je nesprávny.

       Pri rehabilitácii sa vložíte do rúk fyzioterapeuta, ktorý určuje skladbu tréningu a vedie rehabilitačný proces. Rovnako by to malo vyzerať aj v tréningovom procese, ktorý vedie tréner.

Podmienky spolupráce vždy určuje tréner, nie klient.

Klient je stredobodom záujmu

         Dobrý tréner vie, že klient je jeho stredobod záujmu. Preto by mu mal na tréningu venovať všetku pozornosť a plnú sústredenosť.

          Mohol by som založiť samostatný foto-blog o vystupovaní trénerov počas tréningu, ale nikam by to neviedlo. Na Slovensku (a zrejme aj v iných častiach sveta) je zakázané zverejňovať fotografie s cudzími tvárami a písať pod nich komentáre, bez súhlasu ich vedomia.space-1422642_1280

       Na čo narážam je neustále používanie mobilného telefónu v rukách trénera, ktorý odvádza sústredenosť a pozornosť od klienta. Výsledkom je potom tréning, ktorý nezodpovedá požiadavkám daného klienta. Tréner zanedbáva techniku cviku, a celkovú postúru klienta, pretože je ,,zaneprázdnený“ sliedením po sociálnych sieťach, ktoré sú v danom momente zrejme dôležitejšie.

         Okrem spomínaného mobilného telefónu je samotným problémom rad ďalších vecí, ktoré odvádzajú trénerovu pozornosť od klienta – flirtovanie s okolitými cvičenkami, sledovanie TV obrazoviek, stravovanie počas tréningu! (áno úplne bežná vec, ktorú vídam).

Najdôležitejšou vecou pre trénera v danom okamihu musí byť klient, nič nie je dôležitejšie ako on!

Individuálny prístup

          Osobný tréning (z angl. Personal Training) znamená, tréning pod dohľadom osobného trénera. Tréner sa venuje len Vám. Takýto typ tréningu si vyžaduje individuálny prístup.

            Je pre mňa až nepochopiteľná vzájomná spolupráca dvoch neznámych ľudí s tým istým trénerom v rovnakom čase. Tréner odbieha od jedného klienta k druhému, pričom rozdáva len inštrukcie. Často sú to len počty, ktoré ma klient vykonať, či váhy, ktoré ma pritom vzoprieť – inštrukcie k ničomu!

            Vôbec neupozorňuje klienta na oveľa podstatnejšie veci a čo je horšie stráca sa pojem individuálny prístup.

            Čo ma na tom celom zaráža najviac je fakt, že klienti to trénerovi tolerujú a nijako im to neprekáža.

         Je to, ako keby som absolvoval výuku cudzieho jazyka individuálne s lektorom, ale na mojej predplatenej hodine, by zároveň doučoval ďalšieho cudzieho človeka, od ktorého by si vypýtal honorár tiež. Nie je to divné?

           Treba spomenúť aj pojem, tréning vo dvojici. Je to vopred dohodnutá spolupráca dvoch ľudí, ktorí sa navzájom poznajú a ktorí majú rovnaké ciele.

         Ešte horšie sú na tom tak populárne skupinové cvičenia, kde na jedného trénera pripadá na hlavu často 30 a viac ľudí. Ako má jeden človek ustrážiť 30 ľudí, ak navyše popri tom sám precvičuje? Nemožné. Ľudia síce majú z takého cvičenia radosť, len či má rovnakú radosť aj ich vlastné telo.

Klient je privilégium a tréner si ho musí zaslúžiť.

Úvaha na záver

            K čomu mal vlastne poslúžiť tento článok a zmení sa vôbec niečo?

         Nebudem sa tváriť naivne a žiť v presvedčení, že sa všetko zmení. Ľudia majú svoju hlavu a vždy sa budú rozhodovať podľa seba, až na pár výnimiek, ktoré si dajú poradiť.

Ale ak tento článok pomôže aspoň jednému jedinému človeku a otvorí mu oči na ceste k lepšiemu výberu, potom to splnilo účel.

Ak chcete zmeniť svet, musíte začať od seba.

Pokračovanie článku nabudúce.